Kde nájdeme Wikipédiu?
Zdalo by sa, že jednoduchšiu otázku už ani nemožno položiť. Odpovedať však predsa len nemožno jednou vetou či jednou internetovou adresou. Problém je v tom, že Wikipédií je mnoho. Dokonca stovky.
Zdalo by sa, že jednoduchšiu otázku už ani nemožno položiť. Odpovedať však predsa len nemožno jednou vetou či jednou internetovou adresou. Problém je v tom, že Wikipédií je mnoho. Dokonca stovky.
Dobrým štartovým miestom je určite stránka www.wikipedia.org, ktorá je akousi bránou ku všetkým Wikipédiám v jednotlivých jazykoch. V hornej časti stránky je okolo „glóbusu” zoradených 10 aktuálne najväčších svetových Wikipédií (meraných počtom článkov). Že je medzi nimi anglická, francúzska či nemecká, asi nikoho neprekvapí. Ale je tu napríklad aj poľská s úctyhodnými 908 tisíc heslami (ku dňu písania tohto článku). Pokiaľ hľadáte Wikipédiu v inom jazyku, máte dve možnosti: buď do vyhľadávacieho poľa pod zemeguľou zadáte hľadaný výraz a vedľa neho vpravo si zvolíte jazyk, alebo si nájdete príslušnú Wikipédiu v zozname v spodnej časti stránky. Ten je rozdelený na tri skupiny: Wikipédie s viac ako 100 000 článkami (okrem tých, ktoré sú v prvej desiatke), Wikipédie s 10 000 – 100 000 článkami a napokon Wikipédie s 1 000 – 10 000 článkami.
Ako si stojí slovenská Wiki?
Už samotný tento zoznam je veľmi zaujímavým čítaním: ktoré z tých jazykov poznáte? O ktorých ste v živote nepočuli? Ktoré Wikipédie vás prekvapujú svojim rozsahom? Ak Vás zaujímajú podrobnejšie údaje, prečítajte si článok List of Wikipedias (Zoznam Wikipédií). (Link naň sa skrýva aj pod nenápadným názvom Other Languages celkom dole na spomínanej úvodnej stránke Wikipédie.) Nájdete v ňom kompletný zoznam všetkých 282 Wikipédií. V ňom sa napríklad môžete dočítať, že slovenskej Wikipédii s jej momentálnymi 178 tisíc článkami patrí v rebríčku 26. miesto. Zdá sa vám to ako dobré či zlé umiestnenie? Pre zaujímavosť: hneď za nami v rebríčku je Wikipédia v jazyku esperanto. A napríklad v takej katalánčine si môžete prečítať až dvakrát viac hesiel ako po slovensky. Ale späť k pôvodnej otázke. Ak chcete ísť priamo na slovenskú Wikipédiu, nájdete ju na adrese http://sk.wikipedia.org. A českú na cz.wikipedia.org, nemeckú na http://de.wikipedia.org… systém je jasný (ak viete skratky jazykov).
Už samotný tento zoznam je veľmi zaujímavým čítaním: ktoré z tých jazykov poznáte? O ktorých ste v živote nepočuli? Ktoré Wikipédie vás prekvapujú svojim rozsahom? Ak Vás zaujímajú podrobnejšie údaje, prečítajte si článok List of Wikipedias (Zoznam Wikipédií). (Link naň sa skrýva aj pod nenápadným názvom Other Languages celkom dole na spomínanej úvodnej stránke Wikipédie.) Nájdete v ňom kompletný zoznam všetkých 282 Wikipédií. V ňom sa napríklad môžete dočítať, že slovenskej Wikipédii s jej momentálnymi 178 tisíc článkami patrí v rebríčku 26. miesto. Zdá sa vám to ako dobré či zlé umiestnenie? Pre zaujímavosť: hneď za nami v rebríčku je Wikipédia v jazyku esperanto. A napríklad v takej katalánčine si môžete prečítať až dvakrát viac hesiel ako po slovensky. Ale späť k pôvodnej otázke. Ak chcete ísť priamo na slovenskú Wikipédiu, nájdete ju na adrese http://sk.wikipedia.org. A českú na cz.wikipedia.org, nemeckú na http://de.wikipedia.org… systém je jasný (ak viete skratky jazykov).
A ešte jedno dôležité upozornenie: každá jazyková verzia Wikipédie je samostatným projektom. Nejde o preklady jednej a tej istej encyklopédie do rôznych jazykov. Niektoré heslá samozrejme môžu byť preložené z iných jazykových mutácií, ale vo všeobecnosti platí, že články vznikajú v každej jazykovej verzii osobitne. Preto, ak niečo hľadáte a v článku ste to nenašli, má zmysel si to isté heslo vyhľadať v iných Wikipédiách. Tam môžu byť články o danom pojme obsiahlejšie. A ako ich nájsť čo najrýchlejšie? Keď ste na ľubovoľnom článku Wikipédie, v ľavej lište dolu nájdete zoznam jazykov (je nadpísaný „V iných jazykoch”). To je zoznam tých Wikipédií, v ktorých sa dané heslo vyskytuje. Keď na niektorý z uvedených jazykov kliknete, okamžite sa vám zobrazí v príslušnom jazyku. Ale znovu pripomínam: nejde o preklad, ale o iný článok napísaný inými ľuďmi. Napriek tomu môže byť táto funkcionalita dobrou pomôckou pre učiteľov cudzích jazykov, ktorí takto majú možnosť získať rýchlo texty na jednu tému v rôznych jazykoch.
Wikipédia nie sú iba články
Väčšina ľudí využíva Wikipédiu iba jediným, najjednoduchším spôsobom. Do vyhľadávacieho poľa zadajú pojem, o ktorom sa chcú niečo dozvedieť, a keď majú šťastie, zobrazí sa im článok na danú tému. Nie že by to bolo málo, no používať Wikipédiu iba týmto spôsobom znamená ignorovať veľmi veľa z toho, čo dokáže. Ďalej sa teda postupne pozrieme na ďalšie užitočné veci, ktoré nám ponúka. Žiaľ, nie všetko, o čom bude reč, je dostupné v slovenskej Wikipédii. Tí, čo ovládajú angličtinu, majú možnosť využívať nepomerne bohatší nástroj.
Väčšina ľudí využíva Wikipédiu iba jediným, najjednoduchším spôsobom. Do vyhľadávacieho poľa zadajú pojem, o ktorom sa chcú niečo dozvedieť, a keď majú šťastie, zobrazí sa im článok na danú tému. Nie že by to bolo málo, no používať Wikipédiu iba týmto spôsobom znamená ignorovať veľmi veľa z toho, čo dokáže. Ďalej sa teda postupne pozrieme na ďalšie užitočné veci, ktoré nám ponúka. Žiaľ, nie všetko, o čom bude reč, je dostupné v slovenskej Wikipédii. Tí, čo ovládajú angličtinu, majú možnosť využívať nepomerne bohatší nástroj.
Portály
Autori každej tlačenej encyklopédie musia riešiť zásadný problém: podľa akého systému radiť heslá v encyklopédii? Najčastejšie sú dva prístupy: radenie hesiel podľa abecedy a radenie hesiel podľa tematických oblastí. Druhý model znamená, že v encyklopédii je napríklad oddiel „vedy”, v rámci neho je pododdiel „matematika”, v rámci nej nájdeme kapitoly „aritmetika”, „algebra”, „geometria” atď. On-line encyklopédie využívajúce technológiu odkazov (hyperlinkov) tento problém doslova zmietli zo stola. Články v nich totiž nie sú zoradené podľa žiadneho konkrétneho poradia – používateľ medzi nimi môže voľne „plávať” podľa potreby. Kto by náhodou chcel vidieť abecedný zoznam článkov Wikipédie, nájde ho pod názvom „A – Z index” na hlavnej stránke vpravo hore.
Autori každej tlačenej encyklopédie musia riešiť zásadný problém: podľa akého systému radiť heslá v encyklopédii? Najčastejšie sú dva prístupy: radenie hesiel podľa abecedy a radenie hesiel podľa tematických oblastí. Druhý model znamená, že v encyklopédii je napríklad oddiel „vedy”, v rámci neho je pododdiel „matematika”, v rámci nej nájdeme kapitoly „aritmetika”, „algebra”, „geometria” atď. On-line encyklopédie využívajúce technológiu odkazov (hyperlinkov) tento problém doslova zmietli zo stola. Články v nich totiž nie sú zoradené podľa žiadneho konkrétneho poradia – používateľ medzi nimi môže voľne „plávať” podľa potreby. Kto by náhodou chcel vidieť abecedný zoznam článkov Wikipédie, nájde ho pod názvom „A – Z index” na hlavnej stránke vpravo hore.
A koho zaujímajú heslá zoradené do nejakých tematických okruhov, môže využiť práve portály. Ale viac o nich až nabudúce.
Predchádzajúce časti seriálu:
Všetko, čo by mal učiteľ vedieť o Wikipedii (1.)
© 2011 - 2012 Vladimír Burjan
Všetko, čo by mal učiteľ vedieť o Wikipedii (1.)
© 2011 - 2012 Vladimír Burjan
0 komentářů:
Okomentovat