Vladimír Burjan: Škola nie je Disneyland!

Jedným z vážnych problémov súčasnej školy (a nielen na Slovensku) je zlyhávanie motivácie. Mnohých žiakov nedokážeme zaujať ani presvedčiť, že školské vzdelávanie je zmysluplnou, dôležitou a pre život užitočnou aktivitou. Keď na to vo svojich prednáškach a textoch upozorňujem, občas sa stretávam s reakciami učiteľov, ktorí sa problémom motivácie odmietajú zaoberať. Poukazujú na to, že vzdelávanie nikdy nebolo a ani nemá byť ľahké či príjemné, že učitelia nie sú zabávači a že škola nie je žiadny Disneyland. Slovami Václava Klausa mladšieho: žiaci jednoducho musia pochopiť, že “k vzdelaniu sa nedá pretancovať“. V týchto názoroch je obsiahnutých niekoľko nedorozumení, ktoré by som rád uviedol na pravú mieru.

Motivovať neznamená zabávať


Hneď na úvod si urobme poriadok v slovíčkach: motivovať neznamená zabávať. Byť motivovaný pre nejakú činnosť znamená pociťovať vnútornú potrebu túto činnosť vykonávať. Tou potrebou však nemusí byť túžba zabávať sa. Je pravda, že ak je niečo zábavné, vtipné či veselé, spravidla to ľudí láka a netreba ich do toho nútiť. Takže keby sme vedeli dosiahnuť, aby všetko vzdelávanie bolo zábavné, bol by to spôsob, ako motivovať žiakov. Tadiaľ však cesta v praxi nevedie…

Zábavné, zaujímavé, zmysluplné


Človek našťastie prejavuje záujem nielen o veci zábavné, ale aj o veci zaujímavé. Tieto dva pojmy si nesmieme zamieňať. (Rozprávanie o tom, ako sa dá zistiť, že Poľana je vyhasnutá sopka, môže byť veľmi zaujímavé, ale zábavné asi nebude.) Keby sme teda vedeli dosiahnuť, že všetko vzdelávanie bude zaujímavé, veľmi by to pomohlo. Ale dokonca ani to nie je nutné! Z vlastnej skúsenosti predsa vieme, že občas ochotne robíme aj činnosti, ktoré samé osebe vôbec nie sú zaujímavé, ak ich považujeme za zmysluplné, užitočné alebo dôležité. Takže časť aktivít v škole by dokonca nemusela byť ani zábavná ani zaujímavá a aj tak by žiaci mohli byť motivovaní sa im venovať. Museli by ich však vnímať ako zmysluplné. Oni, žiaci, nie iba učitelia.

Takže zhrňme si to: motivovať žiakov neznamená ich zabávať (aj keď to tiež nie je zakázané). Znamená to zaoberať sa s nimi predovšetkým vecami, ktoré sú pre nich zaujímavé, prípadne občas aj vecami, ktoré síce príliš zaujímavé nie sú, ale žiaci dokážu chápať ich zmysluplnosť, užitočnosť či dôležitosť.

Prečo vôbec motivovať?

Z niektorých reakcií „odporcov“ prílišnej motivácie mám pocit, že nechápu, prečo je vlastne také dôležité žiakov motivovať. Možno ma podozrievajú z prílišného pedocentrizmu, mäkkosti a prehnanej túžby ochrániť deti pred „utrpením“ v podobe namáhavého či nudného vzdelávania. To je omyl. Motiváciu zdôrazňujem preto, lebo bez nej nie je možné kvalitné a efektívne učenie. O motiváciu žiakov sa musíme usilovať nie preto, aby sa deti v škole cítili ako v Disneylande, ale jednoducho preto, aby sme mohli plniť ciele, ktoré si kladieme. Už Komenský múdro poukazoval na to, že „kdo nedbá, aby byl vyučován, toho budeš marně vyučovati, dokud u něho neprobudíš vřelý zájem o učení.” A na inom mieste prízvukuje: „Zle činí ti učitelé, kteří žáky bez chuti přece bezděk nutí a do nich mimo vůli jejich cpou. Kdežto jaký užitek?“

Disneyland versus posilňovňa

Naše školy majú k Disneylandu skutočne ďaleko. Do neho sa totiž deti veľmi tešia, baví ich to tam, nechcú z neho odísť a chcú sa tam znovu vrátiť. O tom všetkom môže škola iba snívať. Ak by som mal dnešné školy k niečomu prirovnať, skôr by som to videl na posilňovňu. V čom spočíva princíp posilňovne? Pravidelne do nej chodíme vykonávať samé zdanlivo nezmyselné činnosti – šliapeme na stacionárnom bicykli, bežíme na páse, zdvíhame činky. Niektorých ľudí tie činnosti skutočne bavia, pre iných sú však namáhavé a nudné. Napriek tomu ich dobrovoľne podstupujú. Prečo? Pretože veria, že tie cviky majú pozitívne vedľajšie účinky, ktoré sa im v budúcnosti zídu (napríklad keď budú chcieť vyjsť peši na sopku Poľanu). Dopĺňanie vynechaných predložiek do cudzojazyčnej vety alebo počítanie obsahu lichobežníka sú rovnako „nezmyselné“ činnosti ako beh na páse. Navyše ich žiaci nerobia dobrovoľne, ale sú do nich nútení. Ich učitelia totiž veria, že takéto cvičenia majú rôzne pozitívne vedľajšie účinky. Ibaže ak ich nevidia samotní žiaci, stáva sa pre nich škola nudnou a namáhavou posilňovňou. Sizyfov trest nespočíval v tom, že musel gúľať obrovský kameň do strmého kopca. Jeho utrpenie vyplývalo z toho, že tá namáhavá činnosť nemala žiadny hlbší zmysel, nikto z nej nemal žiadny osoh.

Čo s tým?

Škola nikdy nebude Disneylandom a ani by to nebolo správne. Ale rovnako nie je správne, keď je iba jednou veľkou posilňovňou. Mali by sme sa snažiť, aby čo najmenšiu časť školského vzdelávania tvorili umelé, nudné a zdanlivo bezúčelné cvičenia a aby čo najviac učenia bolo vedľajším efektom zaujímavých, zmysluplných aktivít súvisiacich so životom žiakov.

Převzato z webu autora Burjan o škole